Ešte nedávno sa slovenské vidiecke záhrady niesli v znamení tují a ihličnanov. Husté steny zelene mali zabezpečiť súkromie a pôsobiť „civilizovanejšie“ než staré pestré predzáhradky. Čas však ukázal, že monotónna zeleň nedokáže priniesť do dvora to, čo robilo tradičné záhrady živými – hru farieb, vôní a rytmus prírody. Preto sa v poslednom desaťročí začíname vracať k pestrosti, ktorá v sebe spája tradíciu aj moderný pohľad na vidiecku záhradu.
V minulosti sa záhrada prirodzene delila na viacero častí. Pred domom sa nachádzala predzáhradka – menší priestor s okrasnými kvetmi a bylinkami, ktorý mal reprezentatívny aj symbolický význam. Za domom sa rozkladali úžitkové záhony so zeleninou a liečivkami, oddelené jednoduchým plôtikom či prútím. Ďalej nasledovala časť s ovocnými stromami a krami, ktoré poskytovali úrodu pre domácnosť, a až za nimi bývali hospodárske budovy a políčka. Dnešné vidiecke záhrady sa členia inak – priestor je viac otvorený, predzáhradka často splýva so zvyškom záhrady a namiesto prísne oddelených zón sa vytvára harmonický celok. Moderné rozdelenie uprednostňuje kombinovanie okrasného s úžitkovým, estetického s ekologickým, a namiesto uniformity kladie dôraz na pestrosť a prirodzený vzhľad.
Predzáhradky dnes opäť ožívajú bohatstvom kvetov a kríkov. V záhonoch dominujú echinacey, rudbekie, krásnoočka či gaury, ktoré kvitnú celé leto a priťahujú množstvo opeľovačov. Doplnené sú bylinkami ako levanduľa, šalvia, yzop alebo nepeta, ktoré voňajú a zároveň pôsobia dekoratívne. Veľmi obľúbená je aj alchemilka s jemnými žltkastými súkvetiami a stachys so svojimi zamatovými, striebristými listami. Z krov si svoje miesto našli weigely, hortenzie metlinaté a moderné ružové kultivary, ktoré sú vo výsadbách kombinované s muchovníkmi a aróniami spájajúcimi úžitok s krásou. V predzáhradkách nechýbajú ani vysoké topoľovky, ibišteky či magnólie ako atraktívne solitéry. Na jar sa o efekt postarajú okrasné cesnaky s guľovitými fialovými súkvetiami, ktoré dopĺňajú tradičné narcisy a tulipány. Romantický rozmer záhradám dodávajú popínavé druhy – clematis alebo pavinič dokážu premeniť plot, altánok či pergolu na živú kulisu plnú farieb a tieňa.
Samostatnú kapitolu v modernom poňatí tvoria kvitnúce lúky. Po období jednotvárnych trávnikov prichádza renesancia pestrosti, ktorá odráža prírodný charakter vidieka. Do záhrad sa vysievajú zmesi poľných a lúčnych druhov – maky, nevädze, margaréty, chrpy, rebríček, ale aj tradičné byliny ako ľubovník. Takéto lúky poskytujú nielen estetický pôžitok, ale aj priestor pre opeľovače, čím podporujú biodiverzitu. V predzáhradkách sa s úspechom využívajú aj rastliny ako aksamietnice, ktoré svojou výraznou oranžovou a žltou farbou oživujú priestor a zároveň chránia pôdu pred škodcami, alebo lysimachia s hustými žltými súkvetiami. Jesenný charakter záhrad krásne podčiarkujú vresy, ktoré navodzujú prirodzenú atmosféru a predlžujú farebnosť sezóny.
Moderná vidiecka záhrada tak dnes nadväzuje na tradíciu, no posúva ju ďalej. Už to nie je iba priestor uprataný do jednej línie ihličnanov, ale pestrý a živý organizmus, kde sa spája praktickosť s estetikou a kde má každá rastlina svoj význam. Návrat k pestrosti kvetov, k rôznym tvarom a textúram a k prirodzenejšiemu výrazu robí z dnešných vidieckych záhrad opäť miesta, ktoré dýchajú životom, vôňami a farbami.
Máte záujem o návrh modernej vidieckej záhrady? Kontaktujte záhradného architekta tu a radi Vám s vašou záhradou pomôžeme.
Last modified: 8 októbra, 2025