Časť 2
Zatiaľ čo základný sortiment rastlín vo vidieckych záhradách zostával dlhé stáročia relatívne stabilný, od 19. storočia sa začala situácia meniť. Vplyv mestských záhradníkov, rozvoj okrasného škôlkarstva a postupné prenikanie nových druhov zo západnej Európy a zo sveta priniesli dedinským predzáhradkám novú farebnosť a rozmanitosť.
V záhonoch sa objavili georgíny a cínie, rastliny pôvodom z Ameriky, ktoré si gazdiné obľúbili pre bohaté a pestrofarebné kvety. Podobne aj kokardy a krásnoočka dodávali záhradám veselý charakter, keďže kvitli dlho a znášali aj horšie podmienky. Vysoké stračonôžky a lupiny pôsobili majestátne, prinášali štruktúru do výsadieb a stali sa dominantami zadných častí záhonov.
Doplnkovú vrstvu romantiky pridali aj rastliny ako srdcovka nádherná, známa svojimi kvapkami v tvare srdca, či jemné zvončeky broskyňolisté. V jeseni kvitli astry, ktoré zabezpečili, že záhrada bola farebná až do prvých mrazov. Rudbekie a echinacey, pôvodne severoamerické rastliny, priniesli nielen nápadný vzhľad, ale aj úžitok – ich kvety priťahovali včely a iný hmyz.
Okrem trvaliek prenikali do dedinských záhrad aj kry a dreviny, ktoré kedysi patrili skôr do mestských parkov. Hortenzie sa stali ozdobou vlhších záhonov, krušpán poskytoval zelenú kostru počas celého roka. Čoraz častejšie sa pestovali aj exotickejšie druhy, ktoré zniesli naše podmienky – napríklad niektoré kultivary orgovánov či nové odrody ruží.
Treba spomenúť aj prenášanie rastlín z okolitej prírody, ktoré sa stalo bežnou praxou. Do predzáhradiek sa dostali vresy, ktoré rozžiarili jeseň, alebo lykovec, ktorého ružové kvety boli vítaným spestrením predjarného obdobia. Borievky, tis či kaliny zasa spájali okrasnú funkciu s praktickým využitím a symbolikou.
Tieto novšie druhy spolu s tradičným sortimentom vytvorili ešte bohatší obraz vidieckych záhrad. Pestrosť kvetov zabezpečila, že dvory pôsobili živšie a farebnejšie po väčšiu časť roka. Zároveň sa udržala aj praktická stránka – mnohé nové rastliny sa dali rezať do váz, používať do kytíc či venčekov a svojím kvitnutím podporovali opeľovače.
Doplnkové rastliny teda nepretrhli niť tradície, ale nadviazali na ňu a rozšírili ju o nové podoby krásy. Kým v minulosti záhrady spájali estetiku s úžitkom, v 19. a 20. storočí sa k nim pridala aj výrazná romantická nálada, ktorá je pre mnohých synonymom „dedinskej záhradky“ dodnes.
Ak vás oslovila pestrosť a charakter tradičných či moderných vidieckych záhrad a radi by ste podobný štýl preniesli aj k svojmu domu, rád vám s tým pomôžem. Ako záhradný architekt vytváram koncepcie, ktoré zohľadňujú históriu a atmosféru miesta, praktické potreby rodiny aj súčasné trendy v záhradnom dizajne. Pri práci spájam estetiku s funkčnosťou, aby výsledkom bola harmonická a trvácna kompozícia rastlín, ktorá bude prinášať radosť a úžitok dlhé roky. Ak uvažujete o novej výsadbe alebo celkovej premene záhrady, kontaktujte ma – spolu pripravíme riešenie, ktoré bude rešpektovať tradíciu a zároveň odrážať váš osobný vkus. Pre cenovú ponuku ohľadom návrhu vidieckej záhrady nás neváhajte kontaktovať.
Last modified: 10 septembra, 2025
